Červenec 2011

Los Angeles: Pár hodín pred odletom

30. července 2011 v 12:30 | Natalie Rayse |  Potulky po svete
To som čistá ja. Poslednú noc pred odchodom sa zdrúzgať (opiť - milujem koľkými slovami sa dá toto sloveso nahradiť :D ). Nie, že by som sa zdrúzgala nejako extrémne, tomu sa už snažím pár mesiacov vyhýbať, lebo z toho v podstate nikdy nič nemám. A nie je mi ani nejak extrémne zle.

Boli sme v Divine na feste :) Alebo to bola skôr taká dedinská akcia no :) Ale hrali tam Horkýže, tak jasné, že sme museli byť nastúpené v prvej rade :) Tí už nás môžu aj menovať za najvernejších fans :) A keď sme čakali na bus do Žiliny , akurát odchádzali na svojej bielej dodávečke, sme im zamávali, oni nám, aj nám zablikali:) No zlatí chlapci :D:D A potom späť do Žilinky, do Smerru. Vystupoval tam imitátor Michaela Jacksona a keď skončil, tak disco až do rána. A DJ hral až podozrivo dobre. Tak sme si zaskákali na stoloch, na pódiu, dali pár zlatých tequil a šli sme klasicky do Tesca na pečivo :)

Ale nie je mi ani extrémne dobre. V jednej divinskej krčme som si totiž objednala kofolu, ktorá sa mi hneď nezdala, no ale vypila som. A mala som z nej menšie tráviacie problémy (nebudem zachádzať do detailov :D). Tak dúfam, že do večera sa môj organizmus spamätá.

Aaaaa večer idem ešte na futbal :) Sa musím rozlúčiť s chlapcami, obzvlášť keď hráme so Slovanom.

Slovensko, Žilina, budete mi chýbať.

Kvítí

25. července 2011 v 11:09 | Natalie Rayse |  F_O_T_O_G_R_A_F_I_A

Nemám rada fotky kvetov. Príde mi to také celkom pekné, ale absolútne neumelecké. Nemá sa tam človek ako vybúriť. Buď odfotí rastlinku z takého alebo z takého uhla, stále to bude len tá hlúpa, pekná rastlinka. Ale kedže som nemala cez víkend toho moc na práci (ale mala, len sa mi nechcelo), vyšla som do našej záhrady a pocvakala čo som videla :)
(Sorry za to rozvrhnutie v článku, ale blog.cz je ešte stále dosť zaostalý aby pochopil, ako vlastne chcem mať tie obrázky rozmiestnené a aj tak si to vždy urobí po svojom)..

Sunday Afternoon

24. července 2011 v 18:25 | Natalie RAyse |  F_O_T_O_G_R_A_F_I_A

Los Angeles: Ubytovanie

24. července 2011 v 15:37 | Natalie Rayse |  Potulky po svete
Od 1. augusta budem viesť niečo ako Los Angeles denník - tu na blogu :)) Neviem, ako tam na tom budem s časom, ale aspoň raz za týždeň sa posnažím niečo sem hodiť o mojich aktivitách v Meste anjelov :)

A vlastne ZAČNEM už teraz. Viete ako, už sa neviem dočkať :)

Kde budem bývať ?
V časti Redondo Beach. Od školy pár minút, na pláž pár minút.
rb

V takom malom hotelíku, ktorý je asi z 3/4tín vyhradení pre študentov EF školy. Čiže to môžem nazvať aj rezidenciou.
92 izieb, v každej mikrovlnka, chladnička, televízor,budík, kávovar, fén, ...
Vonkajší bazén.
2 jedlá denne.
WiFi zadarmo.

Ale stále neviem , ako to bude s počtom ľudí na jednu izbu.
Izby sú buď s 2x dvojlôžkovými posteĺami, alebo s 1 California King posteľou (pre 4 osoby).
Tak neviem, či budeme na izbe bývať dvaja, alebo štyria a či budeme spávať vo dvojiciach alebo ako sardinečky po štyroch :D Ale bude sranda :)
nejaké fotky:
recepcia
.
Raňajková zóna :))
...
asi nejaká konferenčná miestnosť
...
bazén
pool
Izba s King Bed
Izba s dvomi dvojlôžkovými posteľami
Kúpelka
Na obrázkoch to vyzerá celkom pekne. Také skromnejšie, ale pekné. Lenže realita býva väčšinou horšia :)) Tak uvidíme.

A idem začať baliť.
Štvrtok- piatok som bola na veľkých nákupoch oblečenia, ale stále mi chýbajú potrebné veci. Ako napríklad plavky !!! Asi ich kúpim až tam. A nejaké šaty do Las Vegas. A nejaké gladiátorky.
A nejaké ....
WUAAAAAAAA.
Asi už na mňa ide cestovná horúčka :)

Winter pleasures

23. července 2011 v 11:09 | Natalie Rayse |  F_O_T_O_G_R_A_F_I_A

Vtipné zákony Kalifornie alebo Čo by som radšej mala vedieť

17. července 2011 v 18:04 | Natalie RAyse |  Potulky po svete
Tieto zákony sú REÁLNE. Platné. Žiadne joky. Ale teda...sú to veľmi "užitočné" zákony...to môžu vymyslieť ozaj len Amíci

- V meste Chico bude pokuta 500 doláčov udelená každému, kto odpáli atómovú bombu.

- Zvieratá sa nemôžu páriť v blízkosti do 457m od krčmy, kostola alebo školy.

- V San Franciscu nemôžete k umývaniu auta použiť obnosené spodné prádlo :X :X

- Je zakázané zastaviť dieťa, ktoré sa chystá preskočiť kaluž.

- Orálny sex je tiež zakázaný. Hm.

- Po Hollywood Boulevarde je zakázane hnať naraz viac ako 2000 oviec.

- Úradníci nemôžu nechať zvoniť telefón viac než 9x.

- Je zakázané nastaviť pasť pre myši bez loveckého preukazu.

- V LA môže muž legálne zbiť svoju ženi bičom, musí byť však tenší než 5 cm.

- V LA nemôžete v jednej vani kúpať naraz 2 alebo viac detí.

- V San Franciscu je zakázané prášiť koberec pred domom.

- Jedenie pomaranča vo vani je zakázané.

- V LA nemôžete chytať nočné motýly pod lampami pouličného osvetlenia.

- V LA je zakázané lízať žaby a jašterice.

- V San Diegu je zakázané strielať zajace z pohybujúcej sa električky.

- Ženy majú zakázane šoférovať v domácom oblečení.

Tak čo poviete. Mám sa čo učiť do odchodu. Viac info nájdete na chcidoameriky.cz .

Duchařiny to je moje

14. července 2011 v 23:01 | Natalie Rayse |  Bla bla bla
Mám skúsenosti s duchmi ?
- Neviem.
.
Ale už sa nám v rodine prihodilo pár prapodivných vecí, ktoré si nevieme celkom vysvetliť.

--- Keď mi zomrel starký, len tak som smutne sedela v izbe, v tme, len brat sa tam hral na počítači, a zrazu niečo prasklo. Bol to pohár na stole. Len tak z ničoho nič praskol. Ani nie že praskol, on sa akoby oddelil na 2 časti. Zláštne to bolo.

--- Pár mesiacov potom, čo zomrela moja prababka, moja babka - jej dcéra, čo s ňou dovtedy bývala, jej začala vypratávať veci z izby, predala starý nábytok, premaľovala. Počas tohoto "upratovacieho" procesu som išla spať ku starkej, ale kedže izba sa prerábala, spali sme v obývačke. V noci sme z izby počuli buchoty, ale nechcelo sa nám vstávať. Ráno sme to išli skontrolovať - Okno bolo dokorán otvorené, pritom ako sa rozletelo zhodilo na zem všetky kvetináče a teda hlina bola rozsypaná po celej izbe. Tiež zaujímavé čo ? Ale mohol to spôsobiť silný vietor a staré okná. I keď nikdy predtým sa to nestalo.

--- Tá istá prababka, čo nás postrašila predchádzajúcim vyčínaním, však ešte neskončila. Starká mi rozprávala, že raz keď spala v obývačke, niekto/niečo jej začalo natriasať perinu. Strašne sa zľakla - veď kto by nie. Po tomto incidente nemohla spávať ešte asi mesiac. A viete, moja starká si takéto hovadiny určite nevymyslela, ona je dosť vážna osoba a o takýchto veciach nežartuje.

--- Môj otec ma však vystrašil najviac so svojim príbehom. Keď mu zomrel otec - môj starký - v noci nemohol zaspať, plakal, a len tak dumal po tme v posteli vedľa mamy. Zrazu sa rozleteli dvere a dnu vošiel duch jeho otca. Opisoval mi, že ho premohol taký strach - alebo skôr nejaký zvláštny druh energie, a nemohol sa ani pohnúť. Chcel kričať, a nemohol vydať ani hlásku. Otec si k nemu prisadol na posteľ a len tak tam chvíľu sedel. Potom zmizol. Otec sa dostal z tranzu a skríkol, mama sa zobudila a tak to skončilo. Duch už viac neprišiel. Tiež to znie neuveriteľne. Nejdem vás však presviedčať, že to bola 100% pravda. Ale môj otec tiež nie je žiaden báchorkár a toto by si nevymyslel. A mama mi potvrdila, aký bol vymátaný v tú noc.

---Raz za čas nejaký druh energie, môžeme to nazvať aj duch, zavíta do mojej izby. Teda, môže to byť čokoľvek. Ale môj pes hádam nie je debil, aby vrčal a štekal len tak do blba. Pravdupovediac, stalo sa to len pár krát. Možno 3 - 4 razy. V noci som sa zobudila na to, ako moj pes na niečo vrčí a sleduje to po izbe. Bola (je to fena) úplne mimo. Kričala som na ňu nech prestane, ale ona mam totálne ignorovala. Drgala som do nej, nech sa spamätá, no ona stále niečo sledovala a brechala po tom . A zrazu to bolo preč, ona sa ukľudnila. Potom som si nejako zvykla na tieto jej výstupy, a "duchov" som pekne odpálkovala : chodťe do p°če a nehajte ma spať :D S kľudom. Ja sa duchov nebojím. Treba ich pekne poslať kade ľahšie.

---Občas, keď som sama doma, počujem zvuky, akoby niekto rúbal drevo v pivnici. Zakaždým zídem dolu, že to môže byť prievan, ktorý lomcuje dverami. Ale keď zídem, nepočujem absolúne nič....Môj starký, ktorý tam býval predtým v tej pivnici trávil veľa času. Rúbaním.

Takže tak. V podstate som ducha nikdy nevidela. Len som ho mohla cítiť.

V duchov verím. Alebo skôr, verím na istý druh energie, ktorý po človeku môže nejaký čas na Zemi pretrvať.

Nemusíte mi veriť, ani mojej starkej, ani môjmu otcovi.
Ale po smrti existuje ešte niečo.
Niečo.

Slovenská hudobná kvalitka

13. července 2011 v 10:08 | Natalie Rayse |  Bla bla bla
Už dlhšie som sem chcela hodiť niečo o slovenskej hudbe. Lebo so slovenskou hudbou je to tažké :) V mainstreamových rádiách ako Expres, Europa 2, Funradio sa hrá stále dokola to isté...ĎesmoNd, Smatanová, Kristína, Tina, Rytmus ... HALOOOOO ! MY TU MÁME PREDSA AJ O MHOHO LEPŠIU HUDBU !

Ale so Slovačou je to tak. Asi potrebujú takú tú svoju istotku, že keď zapnú rádio, bude tam to isté, čo tam bolo včera, čo tam bolo pred hodinou, a keď prepnú na inú stanicu bude tam to isté, čo bolo pred minútou na inej a tak si budú môcť stále dokola pohmkávať to isté.

No čo...týmto článkom asi žiadnu revolúciu neurobím, ale skúste si niekedy zapnúť rádio FM a oceniť aj neznáme beaty - nie len samé TUC tuc Tuc TUc; texty, ktoré sa netočia len okolo nešťastnej lásky a spev týpkov, ktorí možno nevyzerajú ako Britney Spears pred 15mi rokmi, ale zato majú neskutočné songy.

Alebo viete čo ? Počúvajte si čo chcete. A ja si budem zas to svoje.

Ako:

1.) Horkýže Slíže

Jáááj táto skupinka. Milujem ju už od ...hmm...12tich ? Blbli sme na nich na každom školskom výlete, počúvali sme ich na každej ceste v autobuse na DISCMANE (džíz tento prístroj mi už dnes príde inak absurdný :D ), husto sa tvárili pri sievaní A ja sprostáá som si kvôli tebe oholila nohy !, v časoch keď sme na nohách snáď ani chlpy nemali...Proste spomienky na dospievanie - to sú songy HSka. A fičím na nich dodnes. Ich texty sú ....ja ani neviem aké slovo použiť. Vedia urobiť pecku z každej hovadiny, vedia prerobiť každý hudobný štýl na ten svoj a kto ich videl raz naživo, určite odchádzal z koncertu z otvorenou hubou a vyvaleným jazykom. Gitaristi sú snáď bohovia, inak si to neviem vysvetliť :) Oni tak dávajú, že máte chuť na nich skočiť a ....Vŕrr :)


Z najnovšieho albumu 54 dole hlavou

Haiti tak trochu inak

3. července 2011 v 21:01 | Natalie Rayse |  Potulky po svete
Keď sa povie Haiti asi väčšine z Vás naskočí do hlavy obrázok prírodnej katastrofy,choroby, chudoby, hladu, ...Avšak aj Haiti má stále svoje krásne zákutia vyhradené len pre turistov. I keď ja osobne by som si radšej pozrela to "skutočné" Haiti.

Prístav Labadee je situovaný na severe Haiti. Je to súkromný rezort spoločnosti Royal Caribbean International, ktorá usporadúva výletné plavby po Karibiku. Zamestnáva 300 domorodcov a ďalším 200 umožňuje v oblasti predávať vlastné veci. Celý sektor je pod dozorom ochranky a nikto okrem zákazníkov spoločnosti RCI sa sem nedostane. Tento polostrov je pomenovaný podľa Marquisa de La'Badie, ktorý ako prvý obsadil toto územie v 17.storočí.

Na Labadee sme strávili celý deň, až som sa už začínala nudiť. Viete, ja nie som moc plážový typ. Teda rada si posedím dve hodky na pláži, ale potom ma to začne nudiť. Ja potrebujem nejakú akciu :) A celý deň pri mori viem prežiť iba ak sú veĺké vlny v ktorých sa vždy vyblbnem. No a tento poloostrovček bolo také pokojné mieto, kde sa môžete iba zrelaxovať. Strávili sme tu pekný novembrový deň. V novembri na Haiti akurát zúrila nejaká cholera, ktorej sa všetci báli a preto sa ešte viac sprísnili vstupné a výstupné opatrenia a ceremoniály. Na každom rohu ste mali stojan s dezinfekciou na ruky. Ale naozaj sa nebolo čoho báť.